Myšlienka alternatívneho pohonu nie je teda nová a v súčasnosti pri rapídnom náraste cien ropných produktov priam naliehavá. Popri iných alternatívach (elektromobily, solárne mobily, ale i LPG, CNG a iné) sa ukazuje ako jedna z najefektívnejších a najlacnejších možnosť jazdiť na vodu.

Hlavne elektromobily, ale aj iné alternatívne možnosti pohonov, dnes už nie sú na cestách utópiou a vyrábajú sa priemyselne, i keď zatiaľ ešte stále v oveľa menších sériách ako klasické automobily, spaľujúce fosílne palivá. Taktiež ich ekonomická nevýhodnosť (veľmi vysoká nákupná cena, nízka efektivita - krátky dojazd, zdĺhavé dobíjanie) spôsobujú ich momentálnu nedostupnosť pre bežného motoristu.

Na druhej strane tu ale existuje systém, ktorý umožňuje znížiť spotrebu paliva v aute za velmi nízku cenu. Jednoducho používa vaše normálne palivo, ale s pridaním zmesi vodíka a kyslíka vygenerovaného elektrolýzou priamo vo vašom automobile. Takto vyprodukovaný plynný vodík je potom presmerovaný do spaľovacej komory motora a to prostredníctvom sacieho potrubia, kde sa zmieša s obvyklým palivom na báze uhlíka (benzin, nafta, LPG, CNG) a kde sa spoločne spália. To umožňuje neporovnateľne vyššiu účinnosť spaľovania používaného fosílneho paliva a to markantne znižuje jeho spotrebu a množstvo znečišťujúcich látok vypúšťaných výfukovým potrubím. Tento systém sa nazýva HHO a vo svete je už roky známy. Je jednoduchý na používanie a prevádzku a je možné ho do automobilu nainštalovať bez toho, aby bol nevyhnutne potrebný odborný mechanik.

Prvé úspešné alternatívy používania HHO technológie siahajú veľmi hlboko do minulosti. No ako jedny z prvých zaznamenaných pokusov používania HHO generátorov, v podobe akej ich poznáme dnes (klasický vodíkový suchý článok) a používaných bežnými motoristami pochádzajú z USA už niekedy spred roku 1950. Vtedy najskôr len ako jednotlivci a domáci majstri zostrojili zariadenia, ktoré rozkladali elektrolýzou vodu na kyslík a dve zložky vodíka. (prvé patenty vodíkových vyvíjačov siahajú ale ešte do 20. rokov 20. storočia). Vzniknutý plyn v týchto zariadeniach nazývame HHO, podľa čoho dostali všeobecný názov i tieto samotné systémy.

Spočiatku boli tieto zariadenia len málo efektívne a úspora paliva len zanedbateľná, no v čase ropnej krízy sa ľudia používajúci tieto systémy a komunikujúci najmä prostredníctvom internetu postupne pokúšali o zvýšenie efektivity a obohacovali sa vzájomne o svoje skúsenosti a poznatky. Prvé zariadenia boli objemné, s veľkou spotrebou energie, roztok sa síce rozkladal na HHO, no z dôvodov prehrievania vznikalo neraz i nežiaduce množstvo vodnej pary, ktorá vnikala do motora, čím nielenže nenastávala požadovaná úspora, ale sa zvyšovalo i riziko poškodenia motora.

Až v poslednom desaťročí 20. storočia sa začínajú výrobou a testovaním HHO generátorov a kompletných systémov zaoberať rôzne firmy už na veľmi serióznej a profesionálnej báze.

Prvými masovejšími zákazníkmi týchto firiem boli samozrejme veľké dopravné a prepravné spoločnosti, ktoré z úspory paliva mohli najviac profitovať. Dobré skúsenosti týchto používateľov vyvolali zvýšený dopyt, vyššiu výrobu, čím sa znížili náklady a tým sa toto zariadenie stalo dostupnejším i pre jednotlivých automobilistov a dnes teda už pre každého z nás. (Dnes sa ceny týchto HHO systémov pohybujú až niekoľkonásobne nižšie ako ceny prestavieb na LPG, CNG, atď.)

Dnes už je dávno možné si veľmi lacno a svojpomocne, v podstate len vo svojej garáži, pomocou týchto HHO systémov prestavať svoje auto na čiastočne hybridné.