Tankujte vodu a jazdite o 40% lacnejšie

  • História vzniku motorov poháňaných HHO plynom

    Súhrn dôležitých medzníkov, štúdií a dosiahnutých výsledkov v oblasti použitia vodíka v motoroch, počínajúc už rokom 1766 až dodnes.

18.storočie

1766:
Všetko sa začalo, keď Henry Cavendish, britský vedec objavil niečo, čo nazýval „horľavým vzduchom“. On prvýkrát definoval a popísa lv novinovom článku „On Factitious Airs“ hustotu tohto horľavého vzduchu, ktorý tvorí voda pri spaľovaní.

Antoine Lavoisier neskôr zopakoval Cavendishov experiment a dal tomuto prvku jeho dnešné meno, čiže vodík (hydrogen)...

1776:
Holandský vedec Martinus van Marum (1750-1837) behom jedného zo svojich experimentov s elektrinou vytvoril kyslík a plynný vodík pomocou elektrolýzy. Zistil, možno náhodou, že táto zmes by mohla byť zapálená elektrickou iskrou.

1789:
Holandskí chemici Paets van Troostwijk a Joan Rudolph Deiman ako prví pri svojich experimentoch definovali, že voda obsahuje dva prvky, a to 1 atóm kyslíka (oxygen – O) a 2 atómy vodíka (hydrogen H2), ktoré je možné elektricky rozdeliť.

19.storočie

1806:
Francois Isaac de Rivaz (1752-1828), švajčiarsky vynálezca ako prvý úspešne zostrojil spaľovací motor. Tento motor bol poháňaný zmesou vodíka a kyslíka. O rok neskôr sa mu podarilo postaviť jeden z prvých automobilov, ktorý bol samozrejme poháňaný jeho novým vodíkovým motorom. V tejto dobe to bol veľkolepý technologický prevrat.

POZNÁMKA: Prvý motor poháňaný benzínom bol použítý až v roku 1870...

1. polovica 20. storočie

1918:
Charles H. Frazer patentoval v USA prvý vyvíjač vodíka (Hydrogen Booster) pre spaľovacie motory. (USA Patent.No.1262034). Uviedol, že jeho objav zvyšuje účinnosť spaľovacích motorov, kompletne spaľuje uhľovodíky, motor sa stává čistejším a čo bolo dôležité, môže byť použité menšie množstvo paliva, taktiež paliva nižšej kvality pre dosiahnutie rovnakého výkonu. Pravdepodobne už tu niekde sa začala písať história HHO generátorov, ako ich poznáme dnes...

1935:
Henry Garrett, talentovaný americký vynálezca z Dallasu spolu so svojím synom patentovali automobil, ktorý bežal na vodu. V skutočnosti išlo o zmes vodíka a kyslíka konvertovanú z vody elektrolýzou. V dnešnej dobe je táto zmes už všeobecne nazývaná HHO.

POZNÁMKA: Do roku 1940 bolo už registrovaných viac než 300 patentov rôznych motorov spaľujúcich vodík, či vodíkových systémov pracujúcich na báze elektrolýzy vody.

1943 - 1945:
Vzhľadom k vážnemu nedostatku konvenčných palív na konci 2. svetovej vojny (WW2) používala Britská armáda kyslíkovodíkové plynové (HHO Oxyhydrogen gas) generátory vo svojichch tankoch, lodiach a ďalších automobiloch, aby predĺžila dojazd a ochránila motory pred prehrievaním v Afrike. Používali generátory veľmi podobné tým, ktoré šetria palivo vďaka HHO dnes. Ihneď po 2. svetovej vojne vláda nariadila odstrániť a zničiť všetky generátory zo všetkých automobilov a tankov.

Tieto zariadenia a technológia mali upadnúť do zabudnutia, no pár generátorov z vojny sa zachovalo a poslúžilo ďalším inžinierom na ich zdokonaľovanie.

1860:
Belgičan a Francúz v jednej osobe Jean Joseph Etienne Lenoir navrhol a zostrojil automobil, v ktorom použil taktiež motor, ktorý produkoval vodík pomocou elektrolýzy, ktorá bola napájaná z elektrickej batérie.

1875:
Spisovateľ a vizionár Jules Verne vo svojej knihe Tajuplný ostrov napísal nasledujúcu vetu: „Voda sa rozloží na jej jednoduché prvky a rozloží sa nepochybne elektrinou, ktorá se potom stane mocnou a zároveň zvládnuteľnou silou. Áno, priatelia moji, verím, že voda bude jedného dňa používaná ako palivo".

1888:
Najmä v posledných desaťročiach 19. storočia bolo uskutočnených mnoho výzkumov týkajúcich sa použitia a produkcie vodíkového plynu. Boli to napríklad pridávanie uhlíkovej pary do vodíkového plameňa pre získanie lepšeho horenia pre svietenie a kúrenie, alebo bezpečné spaľovanie vodíka zmiešaného s kyslíkom za použitia Bunsenovho horáka a použitia kovovej mriežky proti zášľahovej ochrane. Už v tej dobe veľmi dobre vedeli, ako používať tento plyn, no nebolo to ekonomické, pretože cena elektriny, pomocou ktorej bol vodík vyvíjaný, bola veľmi vysoká a dostupnosť obmezená.

 

2. polovica 20. storočie

1962:
William A. Rhodes (USA) je prvý vynálezca dnes už známeho patentu elektrolyzéra, ktorý produkoval jednoducho odvádzaný plyn, ktorý dnes nazývame už vyššie spomínaným HHO.
V polovici 60. rokov Rhodes spolu so svojimi partnermi založil spoločnosť Henes Corporation, ktorá tieto elektrolyzéry začala predávať komerčne...

1974:
Niekoľko rokov po Williamovi Rhodesovi patentuje Austrálčan Yull Brown (pôvodom Bulhar Ilja Velbov 1922-1998) na jeho vlastnej konštrukcii plynového elektrolyzéru (dnes známého ako Brownov elektrolyzér práve po tomto vynálezcovi). Brown strávil veľkú časť svojho života pokusmi o komerčný úspech svojich zariadení. Podarilo sa mu presvedčiť investorov, aby zainvestovali 30 miliónov dolárov do ďalšieho vývoja a marketingu jeho zariadení a jeho sen o komerčnom úspechu sa začal napĺňať. Jeho investori pri jeho úsilí zotrvali skoro 30 rokov. Vzhľadom k jeho celoživotnému bádaniu a práci je poctený tým, že túto variantu vodíka (voda H2O rozložená na jednotlivé atómy H-H-O v pomere 66 dielov vodíka k 34 dielom kyslíka) dodnes nazývame Brownov plyn.

Neskôr bolo založených niekoľko spoločností tak v spolupráci, ako i vo vzájomnej konkurencii s Yullem Brownom.

V druhej polovici 70. rokov jedna nemecká spoločnosť začala produkovať kyslíko-vodíkové generátory vo veľkých sériách. Použili nové moderné materiály a diely, no vtedy už po novom Brownove články ponechali pôvodné, vyrobené z masívnej ocele také, aké boli vyrobené a používané za druhej svetovej vojny. Ako pri každom vojenskom vybavení, aj tieto boli pôvodne vyrobené pre veľkú odolnosť a dlhú životnosť a to je dôvod, prečo sú tieto zariadenia dodnes stále funkčné.

1977:
Lewisovo výzkumné centrum NASA vykonávalo série testov na typickom americkom 8 valcovom motore (V8 LARGE BLOCK). Výsledky boli ohromujúce. Navrhovali tiež alternatívnu metódu produkovania plynu, ktorá by bola efektívnejšia než bežná elektrolýza.

1990:
Juan Carlos Aquero patentoval systém premeny energie pre spaľovacie motory, ktoré používajú HHO plyn a paru. (Európsky patent: 0 405 919 A1 / 90306988.8 26-06-1990).

V tom istom roku vynálezca z USA a pravdepodobne najväčší priekopník HHO technológií modernej doby Stanley A. Meyer získal patent na metódu produkcie kyslíko-vodíkového palivového plynu (Oxygen-Hydrogen Fuel Gas). (USA Patent číslo: 4936961).
To, čo sa mu podarilo a bolo naozaj objavné, bol dielektrický rezonančný obvod (dielectric resonant circuit).
Stanley Meyer zostrojil auto, v ktorom bola ako palivo použitá len samotná čistá voda.

Podrobný článok o tomto priekopníkovi HHO, o jeho žívote a dodnes neobjasnenej smrti (pravdepodobne bol odstránený ropnými spoločnosťami, z dôvodu, že sa stal nepohodlným pre miliardový biznis s fosílnymi palivami. Túto teóriu podporuje aj fakt, že jeho patent sa po jeho smrti záhadne stratil) si prečítajte tu.

1991:
Kim Sang Nam z Kórey navštívil laboratórium Yulla Browna v Sydney v Austrálii. To bol začiatok Brownovej spolupráce s veľkou kórejskou spoločnosťou zaoberajúcou sa HHO technológiami. Boli úspešní vo vývoji inovatívnej technológie týkajúcej sa Brownovho plynu. Dnes aj vďaka tejto spoločnosti je Kórea významným výrobcom originálných generátorov Brownovho plynu a v tejto krajine sú HHO technológie už niekoľko rokov na obrovskom vzostupe.

V priebehu ďaľších niekoľkých rokov sa vo svete začalo venovať výskumu HHO a otázkam Brownovho plynu mnoho ďalších významných spoločností v rôznych krajinách sveta, ako sú napríklad USA, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a mnoho ďalších. V Kanade, kde sú tieto alternatívne možnosti pohonov veľmi populárne a tiež v posledných rokoch na veľkom vzostupe, niektoré spoločnosti opustili tradičnú technológiu a konštrukciu eletrolyzérov, začali s novými konceptami, no čerpali z výzkumu v alternatívnych energiách z predošlých rokov. Zajímavo a hlavne efektívne rorzvinuli konštrukciu Williama Rhodesa s mnohými vylepšeniami. Dnes už mnoho spoločností po celom svete predáva generátory Brownovho plynu, HHO a mnohých iných riešení v oblasti alternatívnych energií.

21. storočie

2000 – 2010:
Mnoho spoločností po celom svete začína patentovať svoj HHO generátor. Najďalej sa dostala Kórea, kde sa tejto problematike okrem mnoho iných začína venovať aj nadnárodná spoločnosť Samsung. V celej Ázii je technológia stále populárnejšia a zbytok sveta ju nasleduje a rýchlo doháňa. V Európe, vo Veľkej Británii, boli udelené prvé CE certifikáty bezpečnosti pre HHO zariadenia používané v spaľovacích motoroch. V západnej a strednej Európe vznikajú ďalšie a ďalšie spoločnosti, ktoré sa postupne dostávajú na svetový trh v alternatívnych energiách a HHO systémoch...

V týchto rokoch vzniká aj spoločnosť SSpower, ktorá sa rýchlo dostáva na celoeurópsky a svetový trh, rozširuje svoje pôsobenie z oblasti HHO a šetrenie pohonných hmôt v spaľovacích motoroch o ďalšie technológie spojené s HHO, ako sú HHO zváračky, vykurovacie telesé, či plynové variče. Taktiež posúva svoju pôsobnosť do veľmi rýchlo sa rozvíjajúceho odvetvia čistenia spaľovacích motorov pomocou HHO plynu, čiže dekarbonizácie.

2010 – 2015:
Mnohé zabehnuté spoločnosti v USA, Kanade a Európe začali vyvíjať riadiace jednotky pre moderné spaľovacie motory potrebné pre dosiahnutie ešte lepších výsledkov pre zníženie spotreby. Pre autá so vstrekovaním paliva sú podmienkou. Pomocou týchto zariadení boli zadokumentované úspory paliva dosahujúce až 60%.

crossmenuchevron-down linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram